Cielene a uvedomene som sa sebavychovávala a chcela uspieť. Žiadnu veľkú dieru do sveta som neurobila, ale ani neprepadla. Bola som „obmedzená“, z vlastnej vôle, aj myslením na „čo na to povedia ľudia?“. Ale musí to byť len na škodu? Nie. Sú všeobecné nepísané pravidlá a morálne zásady, na ktoré netreba vymýšľať zákony, a predsa fungujú. V čase dospievania som si uvedomila, že vzorom mi je otec. Stále išiel vpred a vyššie a nevzdával sa. Aj keď už nie je medzi nami, na Vianoce bol na stole tanier aj pre neho.
Ako malej mi nešlo do hlavy, prečo sú detské zubné pasty sladké. Predsa nám hovoria, že od cukru sa zuby kazia. Myslím si, že viacero detí bolo z toho zmätených, ale asi si tiež nepýtali vysvetlenie, tak ako ja, a medzi sebou sme sa o tom nerozprávali. Dôležitejšie boli pre nás hry a pestvá, ktoré sme vymýšľali. Tak prečo?
Syn, keď mal desať rokov, prehlásil: „Ja nechcem byť taký obyčajný človek ako vy.“ (rodičia) Vtedy ma to zabolelo. Povedala som , že mu držím palce, a zo všetkých síl mu budem pomáhať, aby vynikol. V športe, ktorému sa venuje, dosiahol titul majstra Slovenska a štvrté miesto v Európe. Vo svojom športe a blízkej komunite, aj mimo športu, je známy. Ale teraz, paradoxne, nemá rád veľkú publicitu. Vysoko si cení svoje súkromie a „svätý pokoj“.
- 1. 2019
Celá debata | RSS tejto debaty