Jahôdka

Naša, babka, teda moja mama, chodieva poobede na prechádzku. Od svojho bytu po jedno obchodné centrum a späť. A v tom je „kameň úrazu“. Na otočke. Tam si zvyčajne vyberie oddychový čas a peňaženku.

Nejde ani tak o to, čo kúpi, ale o ten pocit z nakupovania.

Veci sa dupľujú. Istota je istota a niekedy už trojnásobná. Trojnásobná je úplne geniálna. Deti  a vnuci nebudú mať starosť so zariaďovaním. Navrch bude ešte bonus jednej tretiny za retro.

Okrem toho sa určite ešte skrývajú poklady v pivnici. Tam sme radi, že keď otvoríme dvere, že sa na nás nič nezosype. Je to ako v bani. Najskôr musíme uvoľniť prístupovú cestu.  Na tej ceste je určite tiež pár skvostov. Ak nie skutočných, tak isto emocionálnych.

Keď sa tam už bude dať otočiť, prichádza čas kochania sa. Veľmi staré, staré i novšie knihy. Dospelácke aj detské. Staré hračky, sánky, vianočné ozdoby a ešte všeličo, čo sa môže zísť. To pozná staršia generácia, možno ešte stredná, a ešte pozná umenie balenia a ukladania, aby  čo najviac vecí zaberalo  čo najmenej miesta. Moje deti  umenie balenia udržujú  a vždy  pri tom spomíname na dedka, môjho svokra, ktorý bol v balení jednička.

Mám zvyk šetriť  si veci,  pamätať si ich cenu a čo najdlhšie ich užívať. Mám k nim skoro citový vzťah  a niektoré oblečenie vnímam ako umelecké dielo.

Och, veď aj ja som už babka!

27. 12. 2016