Jahôdka

Kedysi dávno propaganda spoza našich západných hraníc presviedčala o kráse a vymoženostiach systému za ostnatým drôtom. Aby bolo jasné aj pre mladšie ročníky, od nás smerom na západ. O tom, že všetci žijú viac-menej, skôr viac, na dlh, sa nezdôrazňovalo. Po prechode na iný režim vo východných krajinách, sa na chvíľu zahojili. Ale pozabudli na spätné pôsobenie. Porovnávanie.

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

S ekonomickou emigráciou našich ľudí na západ za prácou, ktorú im chamtiví prisluhovači vzali, sa vyvážali  ich skúsenosti, ale aj pamäť.

Prečo stúpa nespokojnosť v starých krajinách? Lebo Medveď. Pramene vyschli, skromnosť kľačí v kúte a zdravý sedliacky rozum bol vykázaný  ekonomickou pavedou špekulantov za dvere.

Dnes tu bol článok o finančnej inštitúcii – ECB, jej novom sídle v Nemecku. O protestoch voči jej činnosti. Normálni ľudia jednajú sebazáchovne.

Štátny majetok je rozdelený. Politické špičky nemajú vôľu a ľudia zákonnú moc, to rozlúsknuť.

A  „moc“ pritvrdzuje. Už sa jej hodí kontrolovať všetko a všetkých, súčasné aj budúce činnosti.

Len za minulosťou chcú urobiť hrubú čiaru.

„Je vymalováno!“ Poriadok predsa musí byť.

V školstve a vo výchove sa volá po kritickom myslení. Kam môže zájsť kritické myslenie? Kam chce!

Len pri tom nesmiete otvoriť ústa na nesprávnom mieste. Teda, buď sa stotožníte a potom kritické myslenie nepotrebujete alebo ste šéf.

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!

Ešte na okraj. Prečo asi staré ľudové porekadlá majú stále svoju platnosť?!