V tomto čase spomienok na našich drahých, ktorí už nie sú medzi nami, stretávame sa ešte s našimi ostávajúcimi vzdialenejšími či bližšími blízkymi.
Sedíme pri káve či čaji i nejakom tom štanperlíku a oživujeme ich našimi spomienkami.
Tento rok akosi prišli skôr smutné a ťažké príbehy ich životov.
Starý otec počas vojny pracoval v Zbrojovke Vsetín a skupina robotníkov sabotovala výrobu tak, že robili slepé náboje. Nemci ich zavreli a mučili, v Ostrave. Dali ich medzi dosky, ktoré stále viac a viac uťahovali, až ich skoro udusili. Za jedným väzňom prišla na návštevu manželka s bábätkom v perinke. Nemecký dôstojník tento nevinný batôžtek vyhodil do vzduchu a rozstrieľal:“bomische hund“.
Starého otca, s pomocou známych v Ostrave na súde, sa podarilo dostať z väzenia. Išiel za svojim bratom. Bratov dom bol v miernom svahu, asi 200 m od cesty. Vyšiel k nemu, zoslabnutý, štvornožky.
Tí dobrodinci z Ostravy potom dlhé roky chodili na Slovensko, kde si starý otec vybudoval pekáreň, a trávili tu dva týždne prázdnin. Nič od starkých nechceli, ani stravu, len nocľah, a to, že mohli byť u neho na Slovensku.
Toto sú spomienky mojej krstnej mamy, ktorú sme v tieto dni tiež navštívili. Ako dieťa o tomto všetkom počula alebo priamo prežívala aj s bratom, mojim otcom, a ostatnými súrodencami. O mnohých veciach sa vedelo, ale nerozprávalo.
Zo spomienok sa vynoril aj otec starého otca, ktorý bol veľmi silný a mal veľké hospodárstvo. Vraj dokázal vola chytiť za rohy a zložiť ho. Jeho ženy sa na tom hospodárstve zodrali. Mal ich šesť a 24 detí.
Starý otec mal bratranca kňaza. Keď komunisti v roku 1950 likvidovali kláštory a rehole a odvážali kňazov a mníšky do tzv. sústreďovacích kláštorov, tak v takomto transporte bol aj starkého bratranec. Pretože súhlas obyvateľstva s týmto konaním nebol jednoznačný, väznitelia povedali kade a kde idú a podarilo sa mu ich prehovoriť, aby sa zastavili u jeho bratranca v Sučanoch. Starý otec ich nabalil chlebom, pečivom a všetkým, čo mohol dať, aby im uľahčil ťažký osud. Tento starkého bratranec bol celý život prenasledovaný a väznený nacistami aj komunistami. V roku 1969 ho pápež vymenoval za kardinála, ale zverejnené to bolo až v roku 1973.
Ľudia sú možno vzdelanejší, ale, zdá sa mi, nie múdrejší. Inak by sa nemohlo stať, aby jeden európsky národ vraždil iné európske aj neeurópske národy, aby v 20. storočí boli dve najkrutejšie a najvražednejšie vojny.
Nepoučiteľní.
Nasledovala Juhoslávia.
…….