Jahôdka

„Trvalo udržateľný rozvoj“

Dokedy sa dá trvalo rozvíjať? K čomu chceme dospieť? Nebolo by lepšie každému dopriať život v dnešnom slušnom priemere a ten udržať/udržiavať?

Veď aj toto udržiavanie si bude vyžadovať nové výskumy, poznatky, technológie a postupy. Zdroje nie sú nevyčerpateľné.

Cez prázdniny u starých rodičov som na ulici, kde bývali, bola skoro v každom dome. Bola som veselé a nie hanblivé decko. Nepíšem, že smelé, lebo ani ma nenapadlo, že by sa mi tam mohlo  niečo stať. V každom dome boli deti alebo vnúčence, alebo som sa tam nejak ocitla. V každom dome bolo niečo zaujímavé. Dnes je to už starožitné. Nie retro, lebo ja sama som už retro. Obdivovala som a uchvacoval ma starý nábytok a veci, ktoré mali svojho ducha a originálne remeselné čaro.

Po tej ulici, každé ráno a podvečer družstevníci hnali kravy na pašu. My deti sme ich odháňali z chodníka, aby sa tam nevykadili. Po tej ulici sa pohyboval aj jeden „prostáčik“ a vtedy som sa dozvedela, že jeho „matka“, ktorá chcela, aby dieťa neplakalo a spalo, tak mu varila odvar z makovíc.

Navždy odstrašujúce.

„Ich plytkosť je hlboká“

Niektoré § v našich zákonoch asi dobre seklo v krížoch, keď nie je možné s nimi hnúť. A niektoré sú zas také slizké, že sa nám vyšmyknú a žijú si svoj vlastný život. Nám obyčajným ľuďom nepochopiteľný.

„Lepšie nanič sedieť, ako dobre stáť“

Niektorí politici vydávajú dôsledky za príčinu. Tým pádom príčina stále produkuje dôsledky. Nie sú spokojní ako ľudia volili, tak zradia sami seba.

Keď sa im nepáči, ako ľudia volili, nech si nájdu iný ľud. Šťastnú cestu. Nekonečno je kratšie ako vaša púť.