Jahôdka

Piatky sú nebezpečné. V eufórii voľnosti a vidiny relaxu sa rozbehnem po obchodoch, urobiť prieskum. Jasné, že sa nezaobíde bez kúpy nejakej drobnosti. Sem-tam aj maxi drobnosti. Potom s potom doma počítam nie len minuté peniaze, ale aj čas, a poviem si: „to bolo naposledy, mám všetko“. Na ďalší piatok potom nie je zábavné konštatovať, že som slabá. Ale budúci piatok to určite zvládnem.

Tento víkend to bolo celkom ospravedlniteľné, lebo som sa v klimatizovanom obchodnom centre schovávala pred horúčavou vonku. Inak posledných päť dní vždy v podvečer zájdeme k blízkemu jazeru zaplávať si a potom hasiť smäd dobrým pivom. V jeden večer sme si doniesli domáce zemiakové placky a robili chute všetkým naokolo. V podvečer býva vo vode asi rovnaký počet plavcov a labutí, 21.  Akoby v krásnej symbióze prapočiatku. Tá vzájomná blízkosť vyzerá idylicky a pre romantické duše možno romanticky.

V názve som použila prezývku pani učiteľky zo strednej. Rada dávala tzv. päťminútovky, písomky = bľeskovky. Ten mäkčeň nie je omyl. Chcem len zvýrazniť  mäkkosť s akou to ona vyslovovala. Skúste to, ak sa nebojíte, že sa vám jazyk prilepí o podnebie.

Končím moju bleskovku, lebo mi je strááášne teplo a kvapôčky potu mi bežia dole chrbtom.

Obliekam si plavky a bežím, to asi ťažko. Je môj čas.