Bude zaujímavé, možno už aj je, že budeme ďakovať Bohu, že sme chudobná krajinka v srdci Európy. Alebo nie dostatočne bohatá, aby nás tu prevalcovali ekonomickí migranti.
Máme priveľa právnikov vo vedení štátu. Vyžívajú sa v tom pokrivenom znaku, až sa v ňom nakoniec stratia. Paškvilom a novelizáciám nie je konca-kraja. Potom sa motáme medzi mantinelmi, „hokej volá“, pofidérnej solidarity vymedzenej zákonmi.
A podpísala som mliečnu petíciu.
A nemala by ostať osamotená. Veľa toho treba zachraňovať.
Moje deti mali napríklad aj medové obdobie. Na raňajky, na obed i na večeru chceli chlieb s maslom a medom. Okrem iného alebo aj bez iného. Tak nemali pod nosom medové motúzy, ale medové fúzy.
O všelijakých iných obdobiach a dobrých veciach zas nabudúce.