Kedysi dávno propaganda spoza našich západných hraníc presviedčala o kráse a vymoženostiach systému za ostnatým drôtom. Aby bolo jasné aj pre mladšie ročníky, od nás smerom na západ. O tom, že všetci žijú viac-menej, skôr viac, na dlh, sa nezdôrazňovalo. Po prechode na iný režim vo východných krajinách, sa na chvíľu zahojili. Ale pozabudli na spätné pôsobenie. Porovnávanie.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.
S ekonomickou emigráciou našich ľudí na západ za prácou, ktorú im chamtiví prisluhovači vzali, sa vyvážali ich skúsenosti, ale aj pamäť.
Prečo stúpa nespokojnosť v starých krajinách? Lebo Medveď. Pramene vyschli, skromnosť kľačí v kúte a zdravý sedliacky rozum bol vykázaný ekonomickou pavedou špekulantov za dvere.
Dnes tu bol článok o finančnej inštitúcii – ECB, jej novom sídle v Nemecku. O protestoch voči jej činnosti. Normálni ľudia jednajú sebazáchovne.
Štátny majetok je rozdelený. Politické špičky nemajú vôľu a ľudia zákonnú moc, to rozlúsknuť.
A „moc“ pritvrdzuje. Už sa jej hodí kontrolovať všetko a všetkých, súčasné aj budúce činnosti.
Len za minulosťou chcú urobiť hrubú čiaru.
„Je vymalováno!“ Poriadok predsa musí byť.
V školstve a vo výchove sa volá po kritickom myslení. Kam môže zájsť kritické myslenie? Kam chce!
Len pri tom nesmiete otvoriť ústa na nesprávnom mieste. Teda, buď sa stotožníte a potom kritické myslenie nepotrebujete alebo ste šéf.
Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!
Ešte na okraj. Prečo asi staré ľudové porekadlá majú stále svoju platnosť?!