Možno sa teraz budem venovať „podružnej“ téme. Možno.
Zaujímavé je, že som bola dlho nevedomá o tom, že nie sú u nás len národnostné menšiny, ale aj nejaké, všelijaké iné, ktoré sa chcú stavať na roveň týmto menšinám. Akosi mi to nechce ísť do hlavy, ani do srdca. V súvislosti s ďalším, čo napíšem: „Nie som volič, ani sympatizant KDH.“ Naopak, mám výhrady k ich vajataniu a k ich jemným nuansám v postojoch. Pritom si myslia, že sú stále rovnakí.
Niektoré veci sa však týkajú všetkých, bez ohľadu na vyznanie. Nie sme zo skúmavky.
Kam je zdravé zájsť vo vyčleňovaní? Smeruje to k tomu, že v dotazníkoch bude:
Cítite sa byť
a) ženou
b) mužom
c) niečo medzitým
d) ešte som sa nerozhodlo
e) ako kedy *
(*ako kedy mi to bude vyhovovať)
Je víkend. Zatváram dvere za prácou, pred zvedavými cudzími očami. Zatváram a otváram si ich len ja sama.
Nostalgia? Nie. Len túžba po poriadku rovnováhy.