Jahôdka

„Mami, ja potrebujem desiatu na každú prestávku. Ja som hladný.“ Pamätne v roku 1987 zahlásil môj mladší syn, prváčik. Škola ho dosť vyčerpávala. Na druhej stane to však bola dobrá príprava do budúcnosti pre mňa. Zvykla som si robiť väčšie desiaty.

Synov sme viedli k pohybu a k športu.

Staršieho nevzali do športovej triedy na ZŠ, kvôli jarnej alergii na pele. Dostal sa do matematickej triedy. Ale kamarát ho o rok prehovoril na hádzanú. Tú si zamiloval a venuje sa jej dodnes. A dnes už svoju dcéru vodí do gymnastickej prípravky. Mladší sa dostal do atletickej triedy na ZŠ a potom aj na strednom odbornom učilišti a športu sa venuje dodnes, i keď inému, v ktorom má v rámci republiky pekné úspechy.

Niekedy sa správame akoby sme nepatrili k svojmu telu alebo telo nepatrilo k nám. Dávame mu pekne zabrať zlou životosprávou a čudujeme sa, že „nám“ to vracia.

Na školách do prírodovedných predmetov je zakomponované aj enviromentálne poučenie a tiež deti majú byť vedené k finančnej gramotnosti.

To isté treba urobiť v zdraví, v starostlivosti o telo, v súvislosti s pohybom a dôležitosťou pohybu. Pohybom sa rozvíja aj mozog, mentálne zdravie. O tom by mohli rozprávať rodičia postihnutých detí , tí, ktorí poznajú Vojtovu metódu, hipoterapiu a iné.

Starší syn je viac ako desať rokov v Írsku. Tam pokračoval vo svojom športe a stal sa dvakrát majstrom. V mužstve sa stretli Ír, Srb, Slovák, Francúz, Španiel aj Talian. Hrá, trénuje a „kovčuje“. Pred dvomi týždňami, ako seniori nad tridsať i nad tridsaťpäť, zdolali univerzitný výber. Vyštudoval UK s aprobáciou biológia – telesná výchova. Snažil sa o uznanie vzdelania, ale prešla len telesná výchova. S biológiou robili stále obštrukcie, až to napokon vzdal. Ani vlastná alma mater mu extra nedokázala pomôcť. A to sme v EÚ.

Hovorila som to známemu a jeho spolužiačka pracuje ako učiteľka vo Švajčiarsku a UK bez problémov uznali.

V nedávnej minulosti sa ešte hovorilo o troch hodinách telesnej výchovy. Veľmi potichučky to vyšumelo. Ako stojaté vody bez kyslíka a sinice na nich. Potichučky zahnívame.

Tiež vo veľmi nedávnej minulosti, tento týždeň, som na internete zachytila informáciu o „cintoríne bratislavských futbalových ihrísk“ 74 kúskov. Neviem, do akej miery je to objektívne, ale aj polovica by bola veľa. Ešteže nás trochu zachraňuje vidiek.

Milujem biatlon. Dva v jednom, beh na lyžiach a streľba. Nikdy som nechápala tých, čo sa vyhýbali telocviku. Pohyb ma sprevádza celý život. Také krásne mrazivé slnečné zimné lyžovanie je ako krásne láskyplné milovanie.