Jahôdka

Čím vzdialenejšie riadenie od skutočného výkonu, tým horšie.

Môže to byť ako pri hre, kde sa postaví vedľa seba 10 ľudí a prvý povie nejakú vetu druhému, ten tretiemu, … a na konci je znenie úplne iné!

Že vraj podnikateliek je u nás v pomere k podnikateľom stále málo. Potrebujeme takého sledovanie a rozdelenie? Nie je to nutné. Podľa mňa by to možno malo význam pri porovnávaní slobodných mužov a slobodných žien.

Poznáte, ako sa to hovorí: „Muž je hlava, ale žena je krk, ktorý tou hlavou hýbe.“ Tu sú skryté podnikateľky. Aj keď možno robia len servis, zázemie. V dobrom manželstve a partnerstve sa spolu rozprávajú, radia, sa, pomáhajú si, aj keď sa navonok prezentuje len jeden. Keď však príde na lámanie chleba pri rozchode, ide sa pol na pol. Stáva sa, že muž vďačí za kariéru žene a kariére za druhú ženu.

Iná stránka veci je zbaviť sa strachu z neúspechu, mať zázemie, hlavne finančné a „ruky, na ktorých sa môžeš vyplakať“ a neohrozovať svoju elementárnu existenciu. Dúfam, že na to zas niekto nevymyslí kvóty. Obdivujem každého, muža i ženu, ktorí sa dajú na podnikanie.

Všetci chcú zo svojho pohľadu dobre. A práve v tom to je, že zo „svojho“.

Stále chýba naše spoločné. Zišiel by sa niekto neutrálny, niečo ako mediátor, spojivo. Do komunálnych volieb ide veľa nezávislých kandidátov. Možno oni budú tým ohnivkom v reťazi, ktoré ju budú, spoločnosť, držať na úrovni a posunú ju k lepšiemu. Išlo by to odspodu, teraz v malých voľbách, ako niekedy voláme komunálne, ale môžu byť veľké tým, že sa ukáže cesta do „veľkých volieb“. Veď teraz sa na komunálnej úrovni v kľude spája nespojiteľné.

Šiel na to živelne. Po prvotnej myšlienke nasledovala hneď akcia. V podstate systém pokus-omyl v čistej podobe.

Nie je mi dobre z grafológov a nagélovaných šuflikantov. Cestovanie železnicou pre určité skupiny obyvateľov zadarmo je čisto propagandistický ťah. Ak sa aj niekoľko ľudí presunie z busov, určite to nebude dramatické, ani dôchodcov nebude cestovať oveľa viac. Hlavne pri terajších výlukách a meškaniach na železnici. Môže to byť bájny danajský dar, ale pre STRANU. Železnice sa mali dávať do poriadku už strašne dávno, minimálne zarovno s diaľnicami.

Mám smolu, veľa si pamätám. Oni akože objavujú, čo treba, ako by to malo byť, ale to tu predsa už bolo!

Krajina vypitvaná ako kura.

V našom meste bola fabrika, ktorá v troch smenách zamestnávala 10 tis. ľudí. Po rannej smene sa valili húfy ľudí, ktorých bolo treba odviezť domov. Pred železničnou stanicou a pred ňou na autobusy, to bolo ako v mravenisku. Počula som takú príhodu, že prišli pražáci a keď to videli, tak sa pýtali: „ Koľko ľudí tu už zrazilo“? Nikoho. Všetko fungovalo, zapadalo do seba a ľudia boli k sebe ohľaduplní.

Asi treba nových disidentov. Len zároveň treba nové pomenovanie. To staré je v očiach mnohých zdiskreditované.