Pred šiestimi rokmi som po prvýkrát cestovala do Chorvátska. Išli sme autom cez Rakúsko a Slovinsko. Cestovali sme cez moc tunelov. Preto som sa rozhodla cestou späť ich počítať. Jeden, dva, …, trinásť, začala som sa hanbiť. Už som nemala chuť počítať, ale vydržala som, hanbila som sa viac, …, devätnásť, ten posledný v Rakúsku, 19.
Niekde to ide. Chorvátske vedenie nepriamo, ale výdatne pomohlo. Pomohlo výstavbou diaľnice svojim ľuďom, aby sa iní ľudia mohli rýchlo a pohodlne dostať k moru. Prístup bol a o ostatné sa postarali domáci.
Keď sa už robí veľký cirkus okolo transparentnosti obstarávania vo verejných inštitúciách, tak som si zašla na stránky VÚC-čiek. Verejné obstarávanie nájdete hneď na úvodnej stránke, alebo v časti úradná tabuľa, v Nitre začnite cez verejné informácie, v Prešove cez základné údaje, v Žiline cez samosprávu, v Trenčíne treba kliknúť na hlavnej stránke na „Trenčiansky samosprávny kraj“.
Najviac sa mi páči na stránke BB VÚC. Neobjavia sa vám len aktuálne verejné obstarávania, ale stránka je kompletná v tom, že obsahuje: etický kódex, Zákon o verejnom obstarávaní, smernicu pre úrad, príkaz pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.
Druhým krokom by bolo preskúmanie týchto smerníc. Zhodnotenie administratívnej náročnosti verzus účelnosti. Tiež odhalenie čiernych dier úniku a lavírovania, aj v rámci zákona.
Nezrozumiteľnenie, presne ako toto dlhé slovo, odkazmi a odvolávkami.
Niekto si to vie uľahčiť. Preberie vzorovú smernicu a ešte pritvrdí, pápežskejší od pápeža, zmení len dátum a osoby. A „kompetentné“ poverené osoby, ktoré si samé neprešli tortúrou tvorby, sa nevedia kompetentne vyjadriť.
Organizácie sa do času rozhodnú žiť zo zásob, alebo robiť ako vedia. Tým pádom môže prísť k porušeniu a následným sankciám. Na druhej strane bude aspoň jeden rok niekto pekný, že koľko ušetril. Tomu, čo je nutné, sa ale nevyhne. Lebo zo škôl by boli ešte väčšie trosky a zo zariadení chudobince s najnižším štandardom.
A dopracovali sme sa aj k miestodržiteľom.
Jeden sa úplne vyšmykol spod kontroly, ale nič s tým cisár nemôže robiť. Maska ľudomila je ešte vyhovujúca. Veď „vyčkaj času, jak hus klasu“ alebo „nádej zomiera posledná“. Platí to však na obe strany. S voľnomyšlienkármi z hlavného mesta si tiež neporadil.
Posledný už nemusí zhasnúť, aj tak to nebude mať kto zaplatiť.
Takto by to však nemalo byť.