Chodenie kandidátov na europoslancov medzi ľudí tesne pred voľbami je neskoro. Sú to len reči. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Žiadne poučenie „z krízového obdobia“? = voľby do VÚC a prezidentské voľby.
Mudrlanti sú zhrození. Čudujú sa ako dopadli simulované voľby na stredných školách. Čomu sa čudujú? Že mladí ľudia chcú poriadok, jasné pravidlá, zachovanie národného štátu, ktorého sme sa po tisícke rokov dočkali, že preferujú jasne vyhranenú stranu?
Chcú diktatúru? Myslím, že nie. Chcú človeka múdreho, oddaného svojej krajine, ktorý rozhodne a dokáže niesť zodpovednosť. Naši politici nie sú schopní sebareflexie. Po prešľape odstúpil niekto z miesta?
Vnímam, že v ostatnom svete a čase silnie snaha národov, ktoré majú svoj štát, posilniť ochranu svojho a ochota radšej sa uskromniť.
Čo reprezentuje štát: obyvateľstvo a územie, ktoré mu patrí, vlastníctvo kľúčových odvetví pre prežitie a udržanie zamestnanosti. Možnosť ľudí uživiť sa vlastnou prácou vo vlastnom štáte.
Medové motúzy, ťahané popod nos, o rovnosti, voľnom pohybe osôb, tovarov a služieb, padli a váľajú sa v prachu nášho sklamania.
Netúžim po Euronárode. Hospodárske spoločenstvo stačí.