Pani Šmegnerová v diskusnej relácii povedala, že daňoví úradníci zaostávajú za daňovými poradcami. Nezdá sa vám to čudné? Kto tvorí zákony, vedie sa dostatočná diskusia s pracovníkmi z praxe? Myslím, že nie. Lobisti to nepotrebujú. A kto je vlastne lobista. Extrémne povedané: našimi lobistami by mali byť nami zvolení poslanci.
V praxi prispejem na pracovné fórum, chcem vyvolať diskusiu, vo vyššom leveli snáď i reakciu riadiacej jednotky, ale nič. Ale úplne nič. Ani plus, ani mínus. Neochota, strach komunikovať, strach prejaviť názor, strach rozhodnúť a potom niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Paradoxne, čím ste v hierarchii nižšie, tým väčší postih za pochybenie. Čím ste vyššie = kolektívne rozhodnutie = žiadna postihnuteľnosť. Zadržiavanie a selektovanie informácií, lebo tie vládnu svetu.
Aká deflácia? Ja som to vo svojej peňaženke nepocítila. Sme čierna diera Európy. Zvláštne sa tu všetko pohltilo a ostala nám holá r… Vyššie ceny a mizerné platy proti „starým“ krajinám EÚ. Škoda sa rozčuľovať. Ešte by som musela použiť naše bezplatné zdravotníctvo. Len niektorí sa pri transfere do kapitalistického socializmu, alebo socialistického kapitalizmu?, nabalili.
Zvláštne spojenie – byť obeťou zákona.
Skupina ľudí na autobusovej zastávke, čakajúci na prepravu, bude nedovolené zhromaždenie? Bude limitovaný počet čakajúcich? Absurdné?!
Ešte nezabudnite na úrade zahlásiť, kto sa stará o vaše dieťa, keď vy nemôžete.
Nebolo by jednoduchšie a účelnejšie, aby deti chodili na povinnú ročnú prehliadku k pediatrovi a tým by sa o dieťati vedelo, aj v akej je kondícii? Veď aj nám dospelým zdravotníci prízvukujú dôležitosť preventívnych prehliadok. My máme nárok raz za dva roky.
Pri dieťati predškolského veku by to bola povinnosť. Táto povinnosť by bola splnená aj vtedy, ak by lekár v tom roku ošetroval dieťa pri bežnej chorobe.
Chceme byť slobodní, ale „štát“ nás stále viac a viac zatvára do paragrafov. O chvíľu pomaly ani krok neurobíme bez prezretia zbierky zákonov. Kedysi v blízkej-vzdialenej minulosti bola strana Slobodné fórum, ktorá mala v programe nezahusťovať systém zbytočnými zákonmi. To mi bolo sympatické.
Aj tak existuje všeobecné, overené pravidlo, že čím je viac pravidiel, tým menej ich ľudia akceptujú. Jednoducho nemajú čas na sledovanie zmien. Ľudia sa v konečnom dôsledku vždy riadia vlastným úsudkom a prospechom.