Tri groše

24. februára 2014 21:25, Prečítané 2 060x, jahodka, Nezaradené

Jeden vracaj rodičom, bo ťa vychovali.

Jeden požičaj deťom, aby ti na starosť vrátili.

Jeden pre svoj život si ponechaj.

8 (ôsma) novela Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

§2 odst.2 Nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy.

a) …

b) pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností,

Nedávno v jednej časti jedného seriálu bolo v jednej rodine veľmi veselo. Smiechu nebolo konca-kraja. Omylom sa k nim dostal koláč „vylepšený“ veselou rastlinkou.

Mňa pri pohľade na nich zamrazilo. Vážne rozmýšľam, či tento seriál budem ďalej pozerať. Môžete namietnuť, že aj v iných filmoch sa premieta a hovorí o probléme drog, ale nespomínam si, že by to bolo až také veselé. Asi pozerám nesprávne filmy.

Nech žije prevencia!

h) pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. (vysvetlenie v odst. 7 a 8 a súvisiaci § 28 – nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu)

Mám známych, ktorí pracujú v školstve na východe republiky. Tretí rok majú prípravkárov práve z takejto segregovanej lokality.

Dievčatko išlo v mraze v gumákoch bez ponožiek do školy vzdialenej tri kilometre. Prišlo premrznuté na kosť, nevládalo ani plakať, a museli ju zohrievať v teplej vode. Toto dieťa evidentne do škole prísť chcelo. Chcelo prísť tam, kde sa cíti dobre, kde sa mu venujú a má podnety. Kde bola zodpovednosť rodičov?

Kto tu je zodpovednejší, kto si chcel splniť povinnosť, aj keď pri dieťati sú takéto vyjadrenia prisilné, lebo ono ide pocitovo a intuitívne.

Na fotkách som videla aké pekné veci vymodelovali z obyčajnej plastelíny, verne a farebne nádherne.

Myslíte si, že týmto deťom by chýbal nezáujem vlastných rodičov a chudoba ich domova?

§8 Hovorí o dostupnosti a postupe pri zabezpečovaní sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a práve výberu sociálnej služby v zariadeniach s finančnou podporou z verejných prostriedkov v zariadeniach obce alebo VÚC.

§9 odst.3 a §110 l odst.6 – o počte prijímateľov sociálnych služieb na jedného zamestnanca a minime odborných zamestnancov podľa prílohy 1 a splnenie do 31. 12. 2015.

Toto ustanovenie nevidím ružovo, hlavne smerom k obciam. V súvislosti s počtom 40 poberateľov, v novozriadenom zariadení po 1. 1. 2014, v jednej budove a nanovo definovanými službami. Do dôchodkového veku prichádzajú ľudia, ktorí v divokých rokoch privatizácie a pri zatváraní podnikov, prišli o prácu, alebo novovytvorená trieda „podnikateľov“ neplatila sociálne zabezpečenie za svojich pracovníkov. Títo ľudia skončia s veľmi nízkymi dôchodkami alebo sociálnym dôchodkom. Tiež nie je zanedbateľný fakt zlého zdravotného stavu populácie, fyzického aj psychického. Zvládnu toto obce, na ktoré prešli domovy dôchodcov, po novom zariadenie pre seniorov. Isteže povinnosť prispievať majú deti, ale budú to schopné, aby sami neupadli do chudoby?

Mám priateľku, ktorá odišla opatrovať do Rakúska. Po pol roku sa vrátila, lebo jej chýbala rodina a radšej sa uskromnili. Následne na to sa zhoršil zdravotný stav jej otca, tak sa o neho začala starať. Nič od neho nepýtala, brala to ako svoju povinnosť. Trvalo to pol roka. Priateľka sa vyčerpala fyzicky, psychicky aj finančne. Otca musela dať do domova a ona opäť odišla do Rakúska opatrovať slobodnú 91 ročnú pani, ešte stále mobilnú. Priateľka je, ako my starší hovoríme, ako „vytrasená Detva“. Pre mladších: to boli kedysi strašne dávno lacné cigarety. A v tom Rakúsku to tiež nie je to, čo bývalo. Pre ňu jediné plus sú prídavky na dieťa, ktoré sú tam lepšie. Dôchodok by dostala, po odpracovaní 10 rokov.

§22 Hovorí o možnom poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti. Výber úkonov má ustanoviť všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá MZ SR po dohode s ministerstvom.

S ktorým ministerstvom, so sebou samým, MPSVaR? Chýba určenie termínu ukončenia dohadovania a uvedenia do praxe.

§35 odst.4 Zariadenia pre seniorov, už nie domov dôchodcov – v novozriadenom zariadení po 1. 1. 2014 môže byť poskytovaná služba najviac pre 40 prijímateľov v jednej budove tohto zariadenia.

Neviem, ako sa prišlo k tomuto číslu, nie je pri ňom žiadny odkaz, a aký má význam bez priestorového vymedzenia. Tá budova so 40 poberateľmi sociálnej služby má mať koľko m2?

Problematika štandardov ubytovania v hoteloch a penziónoch je u nás usmernená Vyhláškou MH SR č. 277 z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.

Ostáva mi len zákon Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 o všeobecných požiadavkách na stavby a bližšie § 52 zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb, odst. 7 – vybavenie pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu v súlade s ich potrebami.

O priestoroch sa tam hovorí, ale v súvislosti s hotelmi a penziónmi.

Chýbajú mi tam, v zákone o sociálnych službách, aj štandardy na vybavenie izieb, izby pre jedného, pre dvoch, pre troch a maximum. Mohlo byť uvedené prinajmenšom ako odporúčanie v prílohe.

Presne, čo sa človeku musí nechať, čo sa mu nesmie zobrať, hovorí exekučný poriadok v § 115. Napr. posteľ pre každého člena rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov rodiny.

V zariadeniach sociálnych služieb, financovaných z verejných peňazí, hotel nehrozí, ale štandard by sa mal stanoviť.

Mám pocit akoby sa tento zákon vyžíval sám v sebe. Taký samojed.