Jahôdka

Študovala som na strednej ekonomickej škole. Ešte za hlbokého socializmu. Myslím, že tá škola bola dosť o predpisoch, presných postupoch a formách. Dupľom v čase socializmu.

Prišiel čas preverovania našich vedomostí z písania životopisu. Takého, aký sa prikladá k žiadosti o zamestnanie. V ten deň som mala „úletovú náladu“ a tak môj životopis vyzeral takto, uvediem najzaujímavejšie časti:

Neviem, či bolo pekne, či škaredo.

Poludnie, či polnoc.

Proste chcela som sa narodiť

a bolo mi to jedno.

Budúci otec v labyrinte izieb

nevie nájsť si cestu.

Treba volať sanitku,

rýchlu a bezpečnú.

Celý dom má nohy tam,

kde hľadáme hlavu

a hlava nerozumná

stratila hlavu.

Kroky dunia do priestoru.

Za tie dvere on nesmie.

Chystá oslavu syna,

ale dcéra tiež nie je na zahodenie.

Z písania som mala ohromnú radosť. Usmievala som sa popod nos a strašne som bola zvedavá, akú rekciu vyvolám. Nebudem to ďalej naťahovať, ako žuvačku. Náš pán profesor nebol žiadny suchár a prejavil „pochop“ pre môj pubertálny úlet. Bolo to za jedna. Neskôr mi však povedal, že sa veru v zborovni radili, či päť, či jedna. Formálne, sucho vzaté to bolo zle. Slobodne, tvorivo, odvážne, za jedna.

Tento úlet ani po mnohých rokoch nie je zabudnutý a stále vyvoláva na mojich perách úsmev.

Stál za to.

Jún 2006