Uf, ale dá roboty byť šťastný!
Pozerám z okna a rozmýšľam o tom, že nedokážem o ničom rozmýšľať. Únava ma odprevadila do postele. Dám si „šlofíka“. Dobijem sa energiou, aby som bola mobilná aj ja, nielen môj mobil. Všetko sa utrasie a zapadne do seba ako lego.
Teším sa z malých šťastíčok a nádeje. Zbieram si malé šťastíčka, aby som zvládla väčšie či menšie nešťastia a neúspechy. Bez straty „desiatky“, alebo zdravotnej ujmy.
Žijem v krásnej krajine.
Rozprávam krásnym jazykom.
Som šťastná, že sa tu striedajú štyri ročné obdobia a o jednotvárnosti môžem hovoriť ako o každoročnej, nie každodennej.
Každý rok nás zaskočí nejaká zimná kalamitka, alebo aj dve, a nejaká tá letná tropická horúčava, po ktorej sme viacerí šťastní, že prehrmela.
Spokojnučká, vyspinkaná doružova, s ružovými okuliarmi, ktoré si nikdy nechcem zložiť, idem sa opäť biť so životom.
A just budem šťastná!