Máme v rodine folkloristku. Mladú ženu, tanečnicu, a tá celé leto chodí z jedného folklórneho festivalu na druhý. To nie že len dva. Kopa. To tiež nie. Kopa je totiž 60. Bolo ich viacero aj s inými folklórnymi vystúpeniami. Hovorí, že tam bolo veľa ľudí a veľa mladých ľudí. Slováci nekolonizovali, nevyužívali druhých. To, čo majú, majú za svoje mozole […]

Piatky sú nebezpečné. V eufórii voľnosti a vidiny relaxu sa rozbehnem po obchodoch, urobiť prieskum. Jasné, že sa nezaobíde bez kúpy nejakej drobnosti. Sem-tam aj maxi drobnosti. Potom s potom doma počítam nie len minuté peniaze, ale aj čas, a poviem si: „to bolo naposledy, mám všetko“. Na ďalší piatok potom nie je zábavné konštatovať, že som slabá. Ale […]

Moja babka sa vydala do Starej Ľubovne. Tam sa narodila moja mama aj jej súrodenci. Keď skončila vojna, tak mama mala 6 rokov. Ešte ako deťom nám rozprávala svoje spomienky na detstvo a pre nás to bolo zaujímavejšie než čítaná rozprávka. Cez vojnu si namiesto masla, ktorého bolo nedostatok, dávali na chlieb margarín. Chceli sme vyskúšať, aký je chlieb s margarínom. […]

Sú veci a spomienky, o ktorých musím napísať, aby nezanikli so mnou. Aby sa ešte niekedy, niekomu, niekde premietli. Starý otec – s tvrdými upracovanými rukami a stále ofačovanými nohami po ťažkom úraze. Cez vojnu pracoval v zbrojovke na Morave a pre sabotáž celú ich smenu Nemci zavreli do lágra. Starký prežil, ale keď sa vrátil, tak vážil pri výške asi […]

Nie výlet z rodného hniezda. To bolo strááášne dávno. Výlet ako oddych. Prievidza 1. 5. 2015 a asi do 3. 5. 2015

Bude zaujímavé, možno už aj je, že budeme ďakovať Bohu, že sme chudobná krajinka v srdci Európy. Alebo nie dostatočne bohatá, aby nás tu prevalcovali ekonomickí migranti. Máme priveľa právnikov vo vedení štátu. Vyžívajú sa v tom pokrivenom znaku, až sa v ňom nakoniec stratia. Paškvilom a novelizáciám nie je konca-kraja. Potom sa motáme medzi mantinelmi, „hokej […]

Kedysi dávno propaganda spoza našich západných hraníc presviedčala o kráse a vymoženostiach systému za ostnatým drôtom. Aby bolo jasné aj pre mladšie ročníky, od nás smerom na západ. O tom, že všetci žijú viac-menej, skôr viac, na dlh, sa nezdôrazňovalo. Po prechode na iný režim vo východných krajinách, sa na chvíľu zahojili. Ale pozabudli na spätné pôsobenie. […]

Potrebujem svoju dávku leňošenia. Bez nej som vykoľajená. Organizmus si ju po čase pýta aj sám. Preto si sem tam urobím pyžamový víkend. Užívam si ticho a vlastné tempo. Som vláčna. Pesimista by povedal, že som prispatá alebo spomalená. Najhoršia choroba je lenivosť a najťažšia robota je myslenie. Kedysi dávno ma zaujala scéna vo filme. Rodina sedela za […]

Môj syn mi zakázal ochorieť. Ba zašiel ešte ďalej. Zakázal mi zomrieť. Je smutný z toho, že štyrom jeho kamarátom už mamy zomreli. Boli to ženy vo veku od 55 do 60 rokov. Som v kritickom pásme. V kritickom pásme je aj naša „stará dobrá“ Európa. Vyžitá časť, ktorá už od dobroty nevie, čo by robila, nepočúva tú triezvu, ktorá nežila na dlh, na dlh nežije […]

Pamätáte si Zväzarm? Existuje ešte niečo také? Počas strednej školy som bola členkou Zväzarmu. Venovala som sa športovej streľbe a branným pretekom. Predtým to bola atletika. Krátke prekážky a skok do diaľky. Keď som prešla k starším dorastenkám, tak som už na tie prekážky nemala. Som malá, len kúsok vyššia od kýbľa. A ešte si ma doberali, že či som predtým […]